Roky strávila v prostredí biznisu a poradenstva, ale potom sa jej narodil syn, a to úplne zmenilo jej profesijnú dráhu. „Na materskú dovolenku som išla rovno zo sveta biznisu. Roky som pracovala v medzinárodných poradenských firmách, v prevažne mužskom prostredí. Keď sa mi narodil syn, zistila som, že život s dieťaťom sa nedá manažovať spôsobom, na aký som bola zvyknutá z práce. Vznikalo množstvo situácií, v ktorých som bola bezradná a otázok, na ktoré som nemala odpovede. A rodina, kamarátky a médiá mi ponúkali množstvo rád, ktoré si, pochopiteľne, často odporovali,“ hovorí dnes Blanka Lichtnerová. A tak pri tomto hľadaní natrafila na waldorfskú pedagogiku. „Som typ, čo vždy chce vedieť, prečo sa niečo deje, pochopiť súvislosti. Iba tak môžem zmysluplne konať. A presne túto možnosť mi ponúka waldorfská pedagogika. Porozumieť tomu, kto je dieťa. Učiť sa porozumieť, kto som ja a čo odo mňa dieťa potrebuje. Pred 12 rokmi ma to nadchlo a doteraz ma nadšenie neopúšťa, naopak, stále je čo objavovať,“ vysvetľuje.
Na škôlku treba dozrieť
A tak sa rozhodla takú škôlku založiť. Absolvovala 4-ročné štúdium waldorfskej pedagogiky a dnes je spoluzakladateľkou a aktívnou silou vo waldorfskej škôlke Hájanka v bratislavskej Petržalke. Spolu s kolegyňou tiež založili a vedú Vzdelávanie pre vychovávateľky vo waldorfských škôlkach. „Prečo? Pretože v Bratislave bola iba jedna taká škôlka. A druhá až v Košiciach. A bolo v nej málo miest.“
Waldorfská škôlka sa podľa nej od tej „obyčajnej“ líši vo viacerých ohľadoch. „Prvé, čo vám udrie do očí, je interiér. Nájdete tam takmer výlučne prírodné materiály a hračky z nich vyrobené. Drevo, vlnu, bavlnu, kamienky, šišky… Chceme, aby sa deti dotýkali reálnych, prírodou stvorených vecí. Pôsobí to priaznivo na ich zmysly, ktoré si majú rozvíjať predovšetkým v škôlkárskom veku. Chceme, aby sa hrali.“ Detská hra, dospelým neinštruovaná, je tak podľa nej pre deti najprirodzenejší a najúčinnejší spôsob učenia sa. Deti v predškolskom veku sa učia cez zážitok, nemalo by to byť vysvetľovaním či z pracovného listu. To ich čaká v škole, a na školu musia dozrieť. Snažíme sa dieťaťu vytvoriť také prostredie, aby sa rozvíjala nielen jeho hlava, intelekt, ale aj srdce, sociálne kvality a ruky (a nohy) – vôľa. „Dbáme na to, aby sme do škôlky prijali deti, ktoré sú už zrelé na pobyt v kolektíve, aby im u nás bolo dobre. Deti, ktoré ešte neprešli obdobím vzdoru a nehovoria si „ja“, prípadne nie sú odplienkované, potrebujú opateru a pozornosť jednej dospelej osoby. Najlepšie im teda bude s mamou, babičkou, opatrovateľkou, prípadne v jasliach. Je lepšie si počkať, kým dieťa „dozrie“ na škôlkára. Až potom si pobyt v škôlke naozaj užije.“
Dôležitý vychovávateľ
Je tiež presvedčená, že každý vychovávateľ, či vychováva vlastné deti alebo zverené, by mal používať nejaký spôsob práce na svojom sebarozvoji. „Výchova detí je v prvom rade sebavýchova. Ja teda ako mama očakávam, že učitelia, ktorí učia môjho syna, dokážu zvládať svoje emócie, svoje reakcie a že pracujú na svojom osobnom rozvoji. Deti nepotrebujú učiteľa, ktorý je dokonalý. Mal by ale na sebe pracovať, byť otvorený pre nové veci a nebáť sa konfrontovať ani svoje temné stránky.“
Jedným z najlepších nástrojov pre osobný rozvoj a terapiu je podľa Blanky Lichtnerovej psychofonetika. Dáva praktické nástroje na empatiu so sebou a s druhými. Na základe empatie a dramatického vyjadrenia pamäte tela môžeme čistiť staré vzorce, liečiť nespracované zážitky z detstva, liečiť traumy a uzdravovať vzťahy. „Môže vám pomôcť pripraviť sa na nové životné výzvy a efektívne využiť krízy na posun vpred. Toto všetko sa deje vedome, klient je ten, kto riadi proces a je jeho centrom. Psychofonetiku som študovala 4 roky (3 ročníky) pod vedením jej tvorcu, austrálsko-britského psychoterapeuta Yehudu Tagara.“ Dnes ju využíva v každodennom živote, pracovnom aj súkromnom, tiež robí individuálne poradenské sedenia – klienti riešia všeličo: problematické vzťahy s rodičmi, ťažkosti zastať sa samej seba, hnev na dieťa, neistotu pri voľbe povolania, ale aj napríklad aj strach zo šoférovania. „Často sa nám tam vynára téma vnútorného dieťaťa a starých, nefunkčných obranných mechanizmov. Psychofonetika je vhodná pre každého, kto chce prevziať do vlastných rúk zodpovednosť za svoj osobný rozvoj i zdravie,“ dopĺňa.
