Mäso jej prestalo chutiť. Foodblogerka a propagátorka zdravého životného štýlu Henrieta Kundrátová vraví, že to šlo postupne. „Najskôr som prestala jesť mäso z mláďat, potom cicavce, vtáky a posledné odišli ryby. V rovnakom čase sa mi objavila aj potravinová intolerancia a s eliminačnou diétou som sa cítila lepšie. Hľadala som alternatívu k nevhodným potravinám a veľa som si študovala o zložení jedál. Takže paradoxne mi práve zdravotné problémy otvorili dvere – k novému poznaniu o ingredienciách, najmä z rastlinného sveta. Nič však nepodceňujem, chodím na preventívnu prehliadku kvôli vitamínom D a B12.“
Tehotenstvo to zmenilo
Potom však otehotnela a počas tehotenstva a s príchodom dcérky sa zmenilo všetko, či si predtým budovala. „Vôbec som nemala chuť na zdravé veci. Moje telo si napríklad pýtalo sacharidy vo forme chleba, smoothie sa mi zdalo nechutné. Tak som si našla cestu, ako vitamíny dostať do seba a počas tohto obdobia som zjedla napríklad aj rybu. Potom sa mi však zdravé chute vrátali, dnes jem veľa vegánskych polievok a začala som doma piecť kváskový chlieb.
Často sa však v súvislosti so svojím bezmäsitým stravovaním stretáva s otázkou, či k tomu vedie aj svoje deti. „Určite by som nepovedala, že ich vediem k vegetariánstvu. Môžu jesť, čo im chutí, v rámci zdravého stravovania. Najmenšej mäso vôbec nechutí, ani ryby. Zje vývar. Ak vidím, že prospieva, neriešim koľko a čo je, keď je všetko, čo jej ponúknem, zdravé. Ale dbám na to, aby obe vedeli, ako sa mäso dostane na tanier. Aby poznali aj živé zvieratá, ktoré musia prísť o život, aby sme ich mohli zjesť. Teda, že mäso z obchodu nevyrobila 3D tlačiareň. A tiež ich vedieme k úcte k jedlu, aby neplytvali a snažili sa zjesť všetko, čo majú na tanieri. Tiež ako sa narábať s odpadom, kam ide papier. U mňa byť vege je ako byť eko. Teda viac spojený s prírodou a chápať ju.“ Svoj názor má mama dvojročnej Lindy aj na sladkosti. „Prekáža mi, ak ľudia ani po upozornení neprestanú dieťaťu núkať sladkosti. Jeme čokoládu, aj zmrzlinu, áno, ale snažíme sa o čo najzdravšiu formu. Teda nie žiadne cukrom napumpované ‚odmeny‘.“
Jem zdravo, som čudná?
Aj dnes, keď je zdravo žiť svetový trend, však ešte stále príde do styku s nepríjemnými situáciami. „Niekedy niekto váha s pozvaním na obed, lebo nevedia, čo mi majú pripraviť. Dosť často si tak jedlo nosím so sebou. A je až nepochopiteľné, ako negatívne sa môže niekto pozerať na to, že žijete zdravo. Aj keď ste sa zbavili alergií a rôznych neduhov a nezabijete, aby ste sa zasýtili, aj tak ste len ten čudák, čo to nemá v hlave v poriadku. Ako matka to vnímam ešte silnejšie. Niekdy je ťažké obstáť proti argumentu, že nedoprajem vlastným deťom. No len sa na to zasmejem, pretože väčšinou takéto reči počúvam od ľudí, ktorí sa boria s chorobami či miernou nadváhou.“
Dnes aj známa autorka kníh či BIO človek roku 2013 verí, že ak je mama v pohode, nie je nutné, aby škatuľkovala či hodnotila iné matky, aby sa delili na bio, nebio a tie normálne. „Chcem vychovať svoje dcéry do slobodného ženstva, kde si uvedomia svoju hodnotu rovnocenného človeka, ženy obdarenej darom porodiť dieťa a môcť tak ďalej odovzdávať silu a energiu života aj iným.“
