Dnešné mamy, ktoré majú deti v predškolskom veku, sa ocitajú v neľahkej situácii, kedy sa majú rozhodnúť, aký druh vzdelania pre svoje ratolesti zvolia. Na výber je ich mnoho, a preto nie je ľahké sa v nich zorientovať. Jednou z takých možností je aj Waldorfská pedagogika (či už v materskej alebo základnej škole). Je založená na rešpektovaní vývinovej osobitosti každého dieťaťa. V podstate je to snaha o hlboké chápanie dieťaťa, rozvoj jeho osobitostí a stimulácia menej rozvinutých zručností.
Jasle – áno či nie?
Ak si položíme otázku, kedy je najvhodnejšie dať dieťa do nejakého zariadenia, psychologička Gabriela Cviková odporúča vynechať jasličky, ak ale matka musí nastúpiť do práce, tak od dvoch rokov. „Prvý rok života dieťaťa považujem za kľúčový pre jeho adaptáciu na svet fyzický, ale hlavne sociálny. Pocit bezpečia, ktorý mu rodičia, ale do 8. roku života hlavne matka, vytvárajú, je zásadný. Pod pojmom bezpečie rozumiem nielen teplo, stravu, fyzický priestor, ale aj lásku, to je stav hlbokého pochopenia potrieb dieťaťa, prejavov blízkosti, pokojného nežného zaobchádzania, dodržiavanie rytmu bdenia a spánku, pokojného a priateľského sociálneho prostredia. To všetko podporuje emocionálnu orientáciu dieťaťa vo svete, v ktorom rastie,“ vysvetľuje Cviková s tým, že v druhom roku života sa potom pocit spokojnosti dieťaťa s tým, „kde som a s kým som“ upevňuje.
Oddelenie od matky, rodičov na dlhšiu dobu – teda umiestnenie do jasličiek, či neskôr škôlky, je však nevyhnutne spojené s istým tréningom adaptovať sa na nové prostredie. „Ukazuje sa, že dobre realizovaná adaptácia má vplyv na rozvoj sebaistoty, neskoršej schopnosti adaptovať sa na nové prostredie napríklad vstup do školy, ale aj nástup do zamestnania.“
Kedy do škôlky?
Tu si teda môžeme položiť druhú otázku – kedy je ideálne dať dieťa do materskej školy? „Ak si matky môžu dovoliť položiť túto otázku (teda nie sú nútené po treťom roku života dieťaťa z rôznych dôvodov nastúpiť do zamestnania), odpoveď nájde vo svojom pochopení dieťaťa. Ak je dieťaťa dostatočne samoobslužné, komunikatívne, hravé a rado sa zdržiava v spoločnej hre s inými deťmi, dožaduje sa nových informácií, dobre si ich osvojuje, vie ich začleniť do svojho vnútorného sveta, nie je často choré, dobre a rýchlo prekonáva choroby, potom je čas začleniť ho do vzdelávacieho procesu a rozšíriť okruh dospelých, ktorí ho budú sprevádzať,“ odporúča Cviková. Ako vysoko efektívne sa ukazuje, aby dieťa navštevovalo materskú škôlku rok pred vstupom do školy.
„Ak si zvolíme Waldorfskú pedagogiku, je dobré vedieť, že už v materskej škole sa kladie veľký dôraz na rozvoj hrubej motoriky, takže dieťa má veľa pohybových aktivít vonku aj v prírode, zahŕňa to lezenie či preliezanie. Zároveň sa rozvíja jemná motorika napríklad krájaním zeleniny, šitím, drôtikovaním, prácou s drevom, tiež kreslením, maľovaním, modelovaním vosku atď,“ vysvetľuje detská psychologička. Pracuje sa s príbehmi ako výchovným a vzdelávacím nástrojom, aplikuje sa dramatická výchova – deti sú uvádzané do sveta činností s možnosťou dotýkať sa reality a zároveň rozvíjať fantáziu prostredníctvom umenia. Nepoužívajú sa média ako televízor, video, tablety či počítače. Aby to však malo pre dieťa naozaj podporný význam, musia byť rodičia naladení na tento spôsob výchovy a postupovať v súlade s touto filozofiou. Ak dieťa pokračuje v návšteve waldorfskej základnej školy, pokračuje tak v rozvoji v jednej línii, čo sa ukazuje ako výhoda pre deti, ale aj učiteľov v ZŠ.
Rozhoduje kvalita
Rodič má však na výber mnoho metód. Ak je dieťa aj v inej metodike materskej školy vedené s pochopením, akceptovaním a tempom, ktoré korešponduje s jeho prirodzenosťou odzrkadlí sa to aj v malej chorobnosti dieťaťa, jeho radosti navštevovať zariadenie a celkovom rozvoji dieťaťa. „Rodičia dieťaťa sa cítia prijímaní a informovaní vnímajú rast svojho dieťaťa, je všetko v poriadku, ich dieťa navštevuje škôlku, ktorá je preňho tá najlepšia a získava základy pre ďalšie vzdelávanie. Podľa mňa teda otázka nestojí na tom, ktorú materskú školu vybrať, ale aká kvalitná je tá materská škola,“ uzatvára psychologička s tým, že ukazovateľom kvality potom však nie je množstvo aktivít, ale atmosféra radosti a spolupráce. Podľa nej by sa totiž deti do veku 6-7 rokov mali predovšetkým hrať a veľa sa hýbať vonku. Dnešný trend „dopriať“ deťom veľa krúžkov už v predškolskom veku ju vedie k úvahám o vyhorení detí na druhom stupni základnej školy, o nezáujme učiť sa, o apatii k životu dysocializácii a rôznych závislostiach, napríklad od médií, už na základnej škole. Takže určite všetko s mierou.
